Vláda počas prázdnin schválila niekoľko noviel zákonov
Vašu pozornosť by sme chceli upriamiť najmä na:
1. schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Zámerom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom, so zameraním na legislatívnu podporu daňovo-právnej, obchodno-právnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov v oblasti daňovej.
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov.
Opatrenia majú:
- efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,
- znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,
- zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,
- pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,
- v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.
Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:
- sprísnenie podmienok pre registráciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúčiť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov – takýmto subjektom ukladá povinnost zložiť zábezpeku na daň zložením finančných prostriedkov ma účet daňového úradu alebo bankovou zárukou na obdobie 12 mesiacov vo výške utorú určí rozhodnutím daňový úrad. Výška sa pohybuje od 1 000 EUR do 500 000 EUR,
- Špecifikuje miesto dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe. V takom prípade je to miesto, kde má osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode (tam je miesto dodania služby miesto, kde sa fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi, ak má v tomto mieste poskytovateˇsvoje sídlo alebo prevádzakreň),
- Je doplnený § venujúci sa čiastkovému alebo opakovanému dodaniu tovaru alebo služby – ak sa opakovane dodáva tovar s oslobodením do iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledním dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí,
- Pozmeňuje a spesňuje doklady a ich obsak, kterými je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane rpi dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu,
- Je doplnený nový § 48b o možnosti colného úradu žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a kterého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte a pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane,
- Spresňujú, doplňujú a pozmeňujú sa paragrafy týkajúce sa odpočítania dane platiteľom pri vrátení dane zahraničnej osobe z iného členského štátu, úprava odpočítania dane pri investičním majetko, odpočítanie dane pri registrácii platiteľa u zahraničním osob, osoby povinné platiť daň správcovi, daňového zástupcu,
- v rámci možností daných smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na výstupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,
- úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneužitím práva, ťažko zisťuje,
- zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty.
Zároveň sa návrhom novely zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Členské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinné prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je
- zmeniť a doplniť náležitosti faktúr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,
- zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,
- stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,
- prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.
Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, je potrebné prehodnotiť súčasné požiadavky na elektronickú fakturáciu a odstrániť existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.
Preto novela obsahuje aj:
- lepšie podmienky pre využívanie elektronických faktúr,
- zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov. Pokiaľ je cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti, limit je 1 000 EUR, ak je hradená inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť, limit je 1 600 EUR,
- doplnenie, ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájemného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obahuje povinné náležitosti, nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku a príjemca plnenia má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkáreň, pre ktorú sa dodanie tvaru alebo služby uskutočnňuje, v tuzemsku,
- uchovávanie faktúr,
- Zmenu zdaňovacieho obdobia – zdaňovacím obdobím sa stáva mesiac okrem prípadu, kedy sa platiteľ môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok a to v prípade, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendářních mesiacov nedosiahol obrat 100 000 EUR. Ak sa rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný túto zmenu daňovému úradu oznámiť.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samo zdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.
Touto novelou zákona bol taktiež novelizovaný Obchodný zákonník, Trestný zákon a daňový poriadok.
Návrh novely Obchodného zákonníka obsahuje nasledovné zmeny:
- vylúčenie možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok,
- povinnosť doložiť súhlas správcu dane na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu,
- Ak povinnost doložiť návrh na zápis zmeny v osobe společníka do obchodného registra spoločnosti nevznikne, doloží návrh na zápis písomným vyhlásením společníka a nadobúdateľa o tom, že túto povinnosť nemá.
Návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných činov daňových predstavuje nasledujúce nástroje trestnoprávnej ochrany:
- Obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby pri trestných činoch daňových, ak protiprávnym konaním došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu,
- Zavedenie nových špecifických skutkových podstát trestných činov „daňového podvodu“ a „marenia výkonu správy daní“,
- Úprava podmienok zániku trestnosti u vymedzených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na ich spáchanie v základnej skutkovej podstate,
- Novelou sa mení aj zákon č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok).
Rozširuje a spresňuje sa najmä § 54 – podľa nového znenia správca dane vydá súhlas so zápisom v obchodnom registri aj v prípade, ak výška daňového nedoplatku v úhrne za všetky dane nepresiahne 170 EUR.
Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie.